Holého návrh stavebného zákona v očiach samospráv: Je nevykonateľný a neprijateľný
30. marca 2021
Bratislava
Samosprávy podľa návrhu majú prísť o stavebnú agendu a možno aj o samostatné rozhodovanie o svojom území.
31.03.2021
Obce a mestá majú prísť o významnú kompetenciu, ale pochybujú, že navrhnutá úprava zavedie lepší stav. Zdá sa, že autori zákona ich vypočujú
Keď sa pred pár týždňami dostal do médií návrh stavebného zákona z dielne vicepremiéra Štefana Holého, vyvolalo to prudké reakcie najmä samospráv. Tie totiž podľa návrhu majú prísť o stavebnú agendu a možno aj o samostatné rozhodovanie o svojom území.
Nasledovala mediálna prestrelka medzi Š. Holým a zástupcami miest a obcí. Vicepremiér starostov obviňoval zo zemepanských móresov, kritizoval neschopnosť obcí robiť stavebnú agendu efektívne a rýchlo. Naznačoval aj korupčné správanie medzi niektorými starostami a sľuboval koniec „vybavovačiek“ stavebných povolení cez spriaznené osoby.
Vynechané z prípravy
Miestne samosprávy to však vidia inak a kritické tvrdenia podpredsedu vlády napospol odmietajú. S väčšinou nových pravidiel obsiahnutých v návrhu zákona majú problém, akceptujú len digitalizáciu stavebného konania.
Zároveň samosprávy, konkrétne Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), vicepremiérovi vyčítajú, že neboli prizvané na rokovania zákone a s návrhom sa mohli oboznámiť až na poslednú chvíľu. Š. Holý v rozhovore pre TREND tvrdil, že zástupcovia miest a obcí sa na rokovaniach o stavebnom zákone na začiatku zúčastnili, ale neskôr už nie.
Napokon dostali pracovnú verziu návrhu stavebného zákona v januári tohto roka. ZMOSaj Únia miest Slovenska tvrdia, že formu prípravy zákona nepovažujú za serióznu a tvrdo ju kritizovali.
Podľa informácii TRENDu z komunálneho prostredia sa už návrh stavebného zákona aj vzhľadom na kritiku a výhrady prerába a zlaďuje s pripomienkami aj miest a obcí.
Oberá obce o kompetencie
„Návrh, ktorý sme dostali pred dvoma mesiacmi, je absolútne neprijateľný a nevykonateľný v podmienkach Slovenska. Tiež oberá občanov aj obce o právo vyjadrovať sa k ďalšej výstavbe a o kompetencie o rozvoji územia obce,“ hovorí pre TREND Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov.
Podobne reaguje aj mesto Trnava. „Akékoľvek presuny stavebných úradov mimo pôsobnosť miest a oslabovanie pôsobnosti mesta v otázkach územného plánovania považujeme z princípu za neakceptovateľné,“ vyjadrila sa Veronika Majtánová, hovorkyňa Trnavy.
Združenie krajov SK8 malo k návrhu skôr vecné pripomienky. Napríklad v tom, že by kraj mal byť odvolacou inštanciou pri schvaľovaní územných plánov obcí v prípade, ak by sa nevedeli dohodnúť.
Koniec stavebných úradov v obciach?
Najväčší ohlas v návrhu zákona vyvolal zámer odobrať stavebné úrady samosprávam. Š. Holý to vysvetľuje tvrdením, že mestá a obce sú neschopné stavebnú agendu robiť efektívne, čím brzdia stavbárom biznis a môžu aj za vysoké ceny bytov.
Realita je však taká, že za pomalé stavebné konania nemôžu len obce, ale aj štát. Keď sa pozrieme do minulosti, keď sa robila reforma samosprávy za prvej Dzurindovej vlády, tak štát sa v prípade stavebných úradov rozhodol pre prenesenú kompetenciu a nie pre originálnu. Pri decentralizácii kompetencií tak nedošlo k ich oddeleniu od štátu. Napríklad okresné úrady, ktoré sú „pod štátom“, figurujú v stavebnom konaní tiež, i keď len ako odvolacia inštancia.
ZMOS poukazuje na to, že štát vtedy vytvoril de facto tritisíc kontaktných bodov v každej obci, ktoré museli na situáciu reagovať vytvorením spoločných stavebných úradov. Navyše štát úplne podcenil financovanie výkonov v jeho záujme a tiež aj investovanie do ľudí na stavebných úradoch.
„Práve to dokazuje, že nezlyhali samosprávy, ale štát, ktorý to po prvé, nenastavil dobre, po druhé, ani v procese to neopravil a po tretie, samosprávy sa s tým vysporiadali tak, že sponzorujú štát,“ vysvetľuje Michal Kaliňák, hovorca ZMOSu.
Štát neplní finančné záväzky
Práve nedostatočné krytie činnosti stavebných úradov štátom vytvára pre samosprávy veľký problém. Podľa hovorcu ZMOSu je štát na tomto úseku notorický neplatič – objednáva si niečo, za čo poriadne neplatí. „Samosprávy túto štátnu kompetenciu dofinancovávajú z vlastných finančných prostriedkov, čo je porušením zákona, na čo poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad,“ vysvetľuje M. Kaliňák.
To, že štát samosprávam neplatí za vykonávanie stavebnej agendy toľko, koľko by mal, priznáva aj Štefan Holý. V nedávnom rozhovore pre Denník E povedal, že pre väčšinu starostov sú stavebné konania stratový proces, pretože štát im prispieva na jedného obyvateľa ročne 1,10 eura. Náklady na prevádzku stavebného úradu sú pritom od 2,40 do 2,50 eura. Samosprávy teda platia zo svojich obecných zdrojov až 60 percent nákladov.
Ide o veľké peniaze. Napríklad bratislavská mestská časť Ružinov dotuje stavebné úrady zo svojho rozpočtu sumou 380-tisíc eur ročne, za čo by mohla mať každý rok novú škôlku. Aj preto môže Š. Holý tvrdiť, že väčšina starostov sa teší, že sa stavebných úradov zbavia.
Viktor Nižňanský, bývalý splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy, však hovorí, že vicepremiér plače na nesprávnom hrobe. „Podfinancovanie a nekvalita stavebných úradov je výsledkom zlyhania centrálnych vlád, ktoré nesú plnú zodpovednosť za výkon verejnej správy, ktorý preniesli na mestá a obce,“ dodáva V. Nižňanský, ktorý je dnes riaditeľom Komunálneho výskumného a poradenského centra.
Nový druh stavebného úradníka
Podľa novely stavebného zákona by sa teda stavebné úrady mali z obcí stiahnuť. Vytvoriť by sa mal nový centralizovaný stavebný úrad, ktorý by mal pobočky napríklad v okresných mestách. V podstate by sa stav vrátil pred reformu verejnej správy spred 19 rokov, keď stavebná agenda bola práve na okresných úradoch.
Štátny stavebný úradník by po novom nemal byť len prideľovateľom povolení, ale mediátorom v stavebnom konaní. Procesy sa tak podľa autorov nového zákona zrýchlia a zníži sa byrokracia, pričom vicepremiér Š. Holý si myslí, že štátny úradník bude kvalitnejší a lepšie vyškolený ako ten obecný. Mal by mať unifikované školenia aj procesy v stavebnom konaní by mali byť jednotné.
O kvalite štátnych úradníkov však zainteresovaní pochybujú. Hovorca ZMOSu M. Kaliňák si podľa svojich slov nepamätá, kedy naposledy štát zainvestoval do školení a vzdelávania ľudí, ktorí v obciach vykonávajú jeho kompetenciu. Preto považuje za otázne, či to bude robiť pre vlastných úradníkov.
Zástupcovia samospráv pripúšťajú, že pri každom stavebnom konaní existuje aj určitá miera subjektivity toho, kto povoľuje stavbu. Ale to je podľa nich v poriadku, lebo všetko sa nedá regulovať zákonom a existuje aj miestne posúdenie. „Pri regulácii výstavby je rozhodujúci verejný záujem, dopady výstavby na okolie, na cenu nehnuteľností a nie záujem stavebníka,“ vysvetľuje V. Nižňanský.
Zdroj