Šéf Európskeho výboru regiónov: Európa začína v Prešove

Európsky výbor regiónov, poradný orgán EÚ zastupujúci hlas samospráv, zverejnil pri príležitosti prebiehajúceho Európskeho týždňa regiónov a miest (EWRC) výročný regionálny a miestny Barometer. Ide o celoeurópske mapovanie situácie v regiónoch v realite koronakrízy. Vychádza zo spätnej väzby cez mechanizmy výboru regiónov, z prieskumu o finančnej situácii samospráv, ktorý sa robil v spolupráci s OECD ako aj zo štúdií európskych agentúr. Okrem iného ukazuje, ako pandémia rozširuje socioekonomické rozdiely regiónov a vytvára na miestne a regionálne samosprávy obrovský finančný tlak. „Slovo barometer sme vybrali lebo v gréčtine ‘baros’ znamená ‘váha’ – je o to váhe európskych regiónov a miest. ‘Metron’ tiež pochádza z gréčtiny a znamená ‘merať’, vysvetľoval vo svojom príhovore na EWRC Apostolos Tzitzikostas, ktorý je zároveň guvernérom gréckeho regiónu Stredné Macedónsko. „Kým neodmeriame stav našich regiónov a miest, nevieme, v akom stave sa nachádza naša Únia,“ argumentuje. Regióny a mestá o pláne obnovy Únie: Musíme sa vyhnúť centralizácii Zástupcovia európskej miestnej a regionálnej samosprávy oceňujú, že pokrízové extra zdroje z fondu obnovy EÚ posilnia aj kohéznu politiku, celkovo ale žiadajú menej centrálneho míňania. Viaceré výhrady majú k Fondu spravodlivej transformácie. „Európa začína v každom regióne, v každom meste a dedine. Začína v slovenskom meste Prešov, ktoré zakúpilo elektrické autá na rozvoz potravín pre a liekov pre starších ľudí. Začína v poľskom regióne Lubelskie, ktoré použilo eurofondy na nákup zdravotníckeho vybavenia. Začína v talianskom meste Capannori, ktorého starosta vyzbieral peniaze na nákup pre miestnu nemocnicu a na jedlo pre tých, ktorí prišli o prácu,“ pomáhal si konkrétnymi príkladmi grécky politik. Kľúčovým odkazom Tzitzikostasa ako aj Európskeho výboru regiónov a jeho členov je, že postpandemický plán obnovy EÚ musí odrážať potreby jednotlivých území. „Plán obnovy, ktorý je priestorovo slepý a reaguje len na národné potreby zlyhá,“ predpovedá Tzitzikostas. Rozvárajúce sa nožnice Podľa spomínaného regionálneho barometra sú najviac koronakrízou postihnuté regióny francúzsky Île-de-France; španielske regióny Andalúzia, Castília a León, Madrid a Valencia ako aj väčšina talianskych regiónov a viaceré pobrežné oblasti Chorvátska, východného Bulharska a Grécka. Barometer pomenováva tzv. efekt roztvárajúcich sa nožníc. Na jednej strane klesajú v kríze samosprávam príjmy, no zároveň sa im radiálne zvyšujú výdavky na zdravotníctvo, sociálne služby a ochranu obyvateľstva. Až 90 percent európskych regiónov zažíva alebo očakáva výpadky príjmov, najmä na daniach či poplatkoch za verejné služby. Väčšina očakáva, že bez adekvátnej podpory sa ich situácia v rokoch 2021 a 2022 ešte zhorší. Barometer napríklad tiež zachytáva, že východné Slovensko (Košický a Prešovský kraj) patrí medzi dva európske regióny s najvyšším pomerom pracovných miest ohrozených pandémiou. Ohrozených je podľa grafu z Barometra viac ako 35 percent pracovných miest. Slovenské regióny v európskej štatistike Bratislavský región vyniká v EÚ pôrodnosťou, vzdelanosťou a výškou HDP na hlavu. Východné Slovensko má najmenej starších rodičiek a menej detí v materských školách. Ako najviac postihnutý európsky sektor ekonomiky vychádza z koronakrízy zatiaľ turizmus. Z celoeurópskeho pohľadu pred krízou tvoril 10 percent HDP a 27 miliónov pracovných miest. Na Slovensku tento problém cíti viac Bratislava a sever Slovenska. Horšie sú na tom v tomto smere napríklad prímorské regióny v Španielsku či Chorvátsku alebo rakúske Alpy. Pandémia nie len zväčšuje rozdiely medzi mestami a vidiekom, ale aj znásobuje rozdiely medzi vzdelávacími systémami členských štátov. Len 6 z 27 členských štátov EÚ má dobré podmienky pre digitálnu výučbu pre 80 a viac percent študentov. Prieskum potvrdil aj to, že pandémia špeciálne zasiahla ženy, ktoré tvoria 80 percent pracovnej sily v zdravotníctve a ukázal veľké rozdiely dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Počet nemocničných lôžok na počet obyvateľov je v Nemecku oproti Portugalsku šesťnásobný. Názory verejnosti: Počúvať regióny znamená lepšie riešenie problémov Súčasťou regionálneho Barometra je tento rok aj špeciálny prieskum verejnej mienky. V septembri 2020 ho na vzorke 26 tisíc respondentoch v celej EÚ robila agentúra Kantar. Skúmal mieru dôvery obyvateľov v miestne a regionálne samosprávy vo všeobecnosti a počas ich počínania v koronakríze. Pýtal sa tiež na názor ľudí na otázku, či majú samosprávy dosť vplyvu na rozhodovanie na európskej úrovni a v ktorých oblastiach by sa mal ich vplyv zvýšiť. V celoeurópskych číslach samosprávy víťazia pokiaľ ide o dôveru obyvateľov. Dôveru je im 50 percent ľudí, oproti 47 percentám dôvery pre EÚ a 43 pre národné vlády. Slovenské výsledky sa od európskych trochu líšia. Miera dôvery v akúkoľvek úroveň vládnutia je výrazne nižšia ako priemer EÚ. Slováci o niečo viac dôverujú EÚ (39 percent) než samosprávam (37 percent). Najmenej ich už tradične verí vláde, len 28 percent. Podobne to vyzerá aj pri odpovedi na otázku, či ľudia majú dôveru, že daná úroveň prijíma alebo príjme účinné opatrenia na prekonanie koronavírusovej krízy (národná vláda 32 percent, samosprávy 34 a percent EÚ 40 percent). Prieskum dodal argument aj pre hlavnú snahu Európskeho výboru regiónov – byť viac počuť za európskym stolom. V EÚ si až 67 percent ľudí si myslí, že samosprávy nemajú dostatočný vplyv na rozhodovanie na európskej úrovni. Nadpolovičná respondentov vo všetkých krajinách si myslí, že ak by ho mali viac, pomohlo by to schopnosti EÚ riešiť problémy. Občania by radi videli, aby mali samosprávy vplyv v oblasti zdravia, zamestnanosti a sociálnych vecí či vzdelávaní a kultúre. Samosprávy čakajú, koľko uvidia z plánu obnovy Slovenskí členovia Európskeho výboru regiónov oceňujú jeho platformu na zdieľanie skúseností zo zvládania pandémie. Chvália EÚ za reakciu na koronavírus, no pri očakávaniach, čo sa z financií z plánu obnovy dostane do regiónov, sú opatrní. Von der Leyen: Európania vedia, čo ste pre nich urobili Predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyen vo svojom príhovore k členom Výboru regiónov uznala a ocenila, že samosprávy zohrávajú v prvej línii pandémie kľúčovú úlohu. „Poslali ste miestnu políciu a dobrovoľníkov skontrolovať situáciu seniorov žijúcich osamote. Stáli ste po boku žien, ktoré boli obeťami domáceho násilia. Priniesli ste rúška a potraviny tým, ktorí si ich nemohli zaobstarať,“ vymenúvala von der Leyen niektoré zásluhy. Prieskum podľa nej ukazuje, že Európania si uvedomujú, čo pre nich starostovia, predstavitelia samosprávnych regiónov počas koronakrízy urobili. Von der Leyen sa snažila zástupcovi európskych regiónov a miest ubezpečiť, že chápe potreby a problémy samospráv. Sama má skúsenosti z miestnej politiky. Na začiatku svojej politickej kariéry bola zvolená do miestneho zastupiteľstva, neskôr sa stala ministerkou v spolkovej krajine Dolné Sasko. Plán obnovy pokryje aj potreby regiónov a miest, uisťovala šéfka eurokomisie.