Únia miest žiada presmerovať eurofondy na mestá a nie prioritne na kraje

Bratislava

Únia miest Slovenska (ÚMS) má iný názor na regionálny rozvoj a čerpanie financií z európskych fondov ako Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a inovácii (MIRRI). Predstavuje si, že o peniazoch budú viac rozhodovať mestá „zdola“ a nie štátni úradníci „zhora“.

Centralizovaný pohľad pri rozdávaní europeňazí, rezortizmus, nedostatočné čerpanie eurofondov a tlaky na prípravu rýchlych projektov na čokoľvek, takúto lavínu kritiky spustil na rezort regionálneho rozvoja prezident ÚMS Richard Rybníček.

Podľa neho by sa peniaze z nového fondu na obnovu EÚ nemali rozdávať na hocičo, hocikomu a hocijako. Tvrdí, že terajšie kraje sú nehomogénne a nefunkčné regióny, ktoré už neodrážajú realitu života ľudí. „Súčasné hranice krajov už nekopírujú prirodzené správanie ľudí, a preto by sa mali vytvoriť prirodzené funkčné mestské regióny a do nich by sa mali naliať eurofondy,“ povedal R.Rybníček pre média minulý týždeň.

Mestské regióny

Za také regióny považuje napríklad Bratislavu spolu s Trnavou a Nitrou. Všetky tieto mestá sú v troch krajoch, ale ľudia dochádzajú za prácou najmä do Bratislavy. Ostatné dva regionálne „klastre“ by sa mohli utvoriť okolo Banskej Bystrice, so Zvolenom a Breznom a napokon na východe Slovenska by taký klaster tvorili mestá Košice a Prešov .

Okrem týchto nadregionálnych mestských klastrov by podľa R.Rybníčka mohli na Slovensku dobre fungovať aj regionálne centrá ako napríklad mestá Žilina, s Čadcou a Martinom. Napokon by sa pomenovali aj ohrozené územia Slovenska, ktoré sa vyľudňujú.

Funkčné mestské regióny už roky fungujú napríklad v Česku a Poľsku, kde je čerpanie eurofondov a rozvoj týchto prirodzených regiónov oveľa dynamickejší ako na Slovensku. Ukazuje to aj mapa, kde je Slovensko akoby biela plocha (pozri mapu č.1), kým v Česku a Poľsku sú regióny zafarbenejšie.

Vznik nadregionálnych mestských centier by si pritom nevyžadovalo prekresľovanie hraníc terajších krajov. „Česi hranice krajov nemenili, vytvorili vrstvu nad nimi,“ vysvetľuje Eduard Donnauer, expert na európsku regionálnu politiku.

Kraje sú funkčné

Iný názor na prekresľovanie máp území majú predstavitelia krajov. „Experimentovanie s novotvarmi je hazard, ktorý nás môže stáť miliardy, načo nás vytrvalo upozorňujú aj zástupcovia Európskej komisie,“ pripomína Jozef Viskupič, predseda Trnavského kraja.

„Zostali sme visieť v akomsi vzduchoprázdne. Navyše štát na nás rád prenáša ďalšie a ďalšie úlohy a povinnosti, často bez adekvátneho financovania a kompetencií,“ dodáva šéf trnavského kraja. Aj preto chce upraviť spôsob financovania krajov, ktoré je aktuálne jedno zdrojové, čo je neudržateľné.

Župy sú podľa J.Viskupiča vhodným nástrojom na investovanie prostriedkov do regiónov. Lepšie ako štát vedia zabezpečovať udržateľný regionálny rozvoj a dostupnosť kvalitných verejných služieb pre obyvateľov. „Len silné kraje dokážu poskytovať kvalitné verejné služby, dostupné pre všetkých obyvateľov, “ dodáva šéf trnavského kraja.

Plány sú na stole

Šéf Únie miest tiež hovorí, že plány, ako rozvíjať regióny, sú už vypracované a ležia na stole ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej.

„Len sa s nimi zatiaľ nepracuje. Existuje napríklad Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030, ktorú schválil ešte vicepremiér Richard Raši či Koncepcia územného rozvoja Slovenska,“ upozorňuje R.Rybníček.

Vízia Slovenska sa síce urobila, no nebola schválená bývalou vládou. V súčasnosti sa aktualizuje o zásadné zistenia a problémy vyplávajú z pandémie Covid 19. „Po dokončení pôjde vízia na rokovanie vlády, čo bude ešte v tomto roku,“ hovorí T. Ferenčák.

Rady partnerstva

Ministerstvo regionálneho rozvoja má zatiaľ v pláne riešiť projekty na eurofondy cez rady partnerstva a cez samosprávne kraje. „Sme presvedčení, že dobre nastavené čerpanie eurofondov sa začína v konštruktívnom dialógu medzi všetkými subjektmi samosprávy. Je potrebné aby spojili sily, našli spoločnú reč a preklenuli animozity,“ vysvetľuje Tomáš Ferenčák z tlačového oddelenia MIRRI. Tiež pripomína, že k decentralizácii rozhodovania cez rady partnerstva sa už pozitívne vyjadril Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako aj samosprávne kraje združené v SK 8.

„Na rozdiel od pána Rybníčka vítame, že do procesu rozhodovania o projektových zámeroch sa vo väčšej miere zapoja samosprávy a sociálno-ekonomickí partneri,“ reaguje J. Viskupič.

To je podľa R.Rybníčka chyba, pretože rady partnerstva (tvorené zástupcami župy, samospráv, mimovládok či podnikateľov) nie sú veľmi funkčné a kraje nemajú ani dosť kompetencií na riešeniu mnohých problémov v regiónoch.

„Rady partnerstiev boli doteraz skôr diskusný krúžok bez právomocí. Rezort by si mal priznať, že mestá sú ťahúňom ekonomiky a rozvoja regiónov, lebo sa v nich tvorí až 72 percent HDP krajiny,“ ilustruje R.Rybníček.

Ministerstvo priznáva, že v minulosti rady partnerstiev nemali právomoci o niečom rozhodnúť. Aj preto štát teraz chce, aby rozhodnutia o nastavení a podpore projektov v regiónoch neboli robené od stola v Bratislave, ale práve prostredníctvom rád priamo v regióne. „Tým sa posilní pri eurofondoch práve význam regionálnych zástupcov, vrátane miest. Centrála bude len nastavovať procesy a pomáhať pri čerpaní,“ vysvetľuje T. Ferenčák.

Faktom ostáva, že mnohé projekty potrebujú regionálnu spoluprácu neraz na celokrajskej úrovni, preto zapojenie vyšších územných celkov je nevyhnutné.

„Teraz rozbiehať akékoľvek diskusie o novom nastavení programovacích územných celkov pre eurofondy, či o nejakom územnosprávnom členení jednoducho nemôžu byť na programe dňa. To môže trvať roky, my máme týždne,“ dodáva J. Viskupič.

Recept na lepšie čerpanie

Eurofondy by sa už v novom programovo období ( 2021-27) nemali trieštiť na množstvo malých projektov v jednotlivých izolovaných obciach. „Zdroje z fondu obnovy sa už nebudú používať na financovanie modernizačného dlhu jednotlivých miest a obcí ako napríklad zateplenie škôl, ale na integrované projekty,“ pripomína šéf Únie miest. Preto by sa mali obce aj mestá projektovo spájať, aby jednak dostali viac peňazí, ale aj preto, aby boli peniaze lepšie využité.

„Štát už nemôže rozdeľovať európske peniaze helikoptérovým spôsobom všade, ale umiestňovať ich do funkčných mestských regiónov, ktoré potiahnu celý región,“ myslí si Viktor Nižňanský, odborník ÚMS na regionálny rozvoj. Podľa neho by nemal mať nárok na eurofondy každý a tie by nemali financovať všeličo, čo môže byť hradené z iných zdrojov ako sú napríklad mestské rozpočty.

„Môže sa opäť stať, že si rozgazdíme eurofondy na verejné záchody a iné drobné projekty,“ dodáva V. Nižňanský. Navyše dodal, že plošne rozdávanie eurofondov každému sa tu už robí 15 rokov a regionálne rozdiely to neznížilo.

EÚ teraz bude podporovať inovatívne, ekologické, mobilitné a vzdelávacie projekty. Dobrým príkladom by bolo rozšírenie železnice z Nitry do Bratislavy cez Trnavu, keďže tadiaľ smeruje prirodzená migrácia ľudí za prácou.

Aj preto základné noty ako má vyzerať krajina s regiónmi by mal samosprávam dodať štát a vláda. Konkrétne projekty by si už neriešili mestá či obce vo vlastnej réžii jednotlivo, ale spoločne. „Štát musí zhora určiť pravidlá hry a regióny si už potom urobia domáce úlohy, lenže pravidlá zatiaľ nie sú jasné,“ dodáva V.Nižňanský.

Problém je, že ešte nie je jasné koľko prostriedkov budú mať samosprávy k dispozícii z nových eurofondov. Ešte nie je známy viacročný finanční rámec (rozpočet EÚ) na roky 2021-27, a preto nie je možné povedať, koľko zdrojov bude určených na jednotlivé fondy a ich projekty ani na Slovensku.

Mestské centrá

Únia miest tiež navrhuje zmeniť nastavenie čerpania prostriedkov z eurofondov, tak, aby sa využili pozitívne príklady z Česka a Fínska. V oboch týchto krajinách išli cestou podpory metských funkčných centier. Fínsko napríklad patrí k šampiónom v čerpaní eurofondov, kým Slovensko je na chvoste rebríčka.

„Fíni presunuli ťažisko výziev na čerpanie na mestá, tie sa dohodli, hoci to bolo ťažké, ale po dohode sa čerpali peniaze rýchlo,“ opisuje skúsenosti zo severu Európy E. Donnauer. Fínsko je však špecifický príklad aj preto, lebo nemá vôbec kraje ako sú u nás VÚC, nahrádzajú ich mestá.

Otázne je či by sa slovenské mesta pri svojej tradičnej rivalite na čerpaní eurofondov cez spoločné projekty vedeli dohodnúť. Aj na to majú experti recept.

„Štát by mal použiť mäkkú silu, nastaviť pravidlá spolupráce a ak by sa nedohodli, nedostali by peniaze,“ vysvetľuje R. Rybníček. Problém je v tom, že štát si zatiaľ svoju domácu úlohu nesplnil a nepredstavil vlastnú víziu ako by sa mala krajina rozvíjať.

Aj preto ÚMS žiada MIRRI pozastaviť zmätočné aktivity v regiónoch a ustúpiť od tlaku na predstaviteľov samospráv, aby urýchlene podpisovali dohody o rade partnerstva a pripravovali nové projekty. „Najprv by sme mali dostať jasné noty, kam chceme krajinu posunúť a až potom robiť projekty,“ dodáva R.Rybníček.

Rezort regionálneho rozvoja však oponuje, že jeho cieľom je, aby si regióny vytvorili vlastné stratégie rozvoja. Výhodou je podľa neho transparentnosť, možnosť predstaviteľov regiónov nastaviť si spoločný rozvoj „šitý na mieru“ a predovšetkým vyššia efektivita.

Rozvoj regiónov dnes ovplyvňujú na centrálnej úrovni dva zákony - o regionálnom rozvoji a o najmenej rozvinutých okresoch. Ministerstvo ich plánuje novelizovať, hoci už dnešné znenie spĺňa potreby čerpania eurofondov.

Vytváranie akýchsi mestských aglomerácii pripúšťa aj J. Viskupič. „V rámci tvorby rád partnerstva v jednotlivých krajoch, počítame s tým, že môže vzniknúť aj tzv. územie udržateľného mestského rozvoja (UMR), teda oblasť väčších miest a obcí v ich bezprostrednom okolí. Týmto únia určuje šesť percent z balíka peňazí na kraj,“ dodáva.

Zdroj

© 2019 Únia miest Slovenska, Biela 6, 811 01 Bratislava